Population potential within the urban environment and intra-urban railway network opportunities in Bratislava (Slovakia)

Open access

Abstract

Urban environments in post-socialist cities have generated new challenges for urban planners and decision makers. As one example, the transport infrastructure of Bratislava has not been adjusted with respect to increasing mobility and the transit problems of its intra-urban environment. An upgrading of the conventional railway networks within the city is one of the major opportunities which might considerably improve public transit capacities available for both intra-urban and regional (suburban) transport flows of passengers. Relevant studies on the population potential of residents supporting such upgrades are still lacking. In addition, a detailed database on population distributions within the intra-urban environments of Slovak cities is not yet available. Therefore, this paper attempts to introduce one of the possible methodological approaches leading to an estimation of population potential as an elementary precondition of intra-urban railway traffic effectiveness, in a society where a detailed database on population distribution is not available.

If the inline PDF is not rendering correctly, you can download the PDF file here.

  • GARAJOVÁ A. (2015): Analýza vybraných demografických ukazovateľov základných sídelných jednotiek. Bratislava Prif UK.

  • GARDNER B. ABRAHAM C. (2007): What drives car use? A grounded theory analysis of commuters reasons for driving. Transportation Research: Traffic Psychology Behaviour 10(3): 187–200.

  • GEURS T. RITSEMA VAN ECK R. (2001): Accessibility measures: review and applications. Utrecht Urban Research Centre Utrecht University.

  • GEURS T. VAN WEE B. (2004): Accessibility evaluation of land-use transport strategies: review research directions. Journal of Transport Geography 12(1): 127–140.

  • GIVONI M. RIETVELD P. (2007): The access journey to the railway station its role in passengers’ satisfaction with rail travel. Transport Policy 14(5): 357–365.

  • HANDY L. NIEMEIER A. (1997): Measuring accessibility: an exploration of issues alternatives. Environment Planning 29(4): 1175–1194.

  • HANSON S. SCHWAB M. (1987): Accessibility intra-urban travel. Environment Planning 19(3): 735–748.

  • HARDI T. (2012): Cross-border suburbanisation: The case of Bratislava. In: Csapó T. et al. [eds.]: Development of the Settlement Network in the Central European Countries: Past Present Future (pp. 156–188). Berlin and Heidelberg Springer Verlag.

  • HEJHALOVÁ B. (2010): Štandardy kvality dopravnej obsluhy ako nástoj zvyšovania atraktivity verejnej hromadnej osobnej dopravy v regiónoch. Doprava a spoje 5(1): 84–98.

  • HELLING A. (1998): Changing intra-metropolitan accessibility in the U.S.: Evidence from Atlanta. Progress in Planning 49(2): 57–103.

  • HENSHER D. (2001): The valuation of commuter travel time savings for car drivers: evaluating alternative model specifications. Transportation 28(2): 101–118.

  • HORÁK J. PEŇÁZ T. RUŽIČKA L. (2004): Hodnocení dopravní dostupnosti zaměstnavatelů. In: Sbor. ref. medzinárodního symposia GIS Ostrava 2004 (pp. 1–16). Ostrava.

  • HORŇÁK M. (2003): Niektoré aspekty rozmiestnenia obyvateľstva SR vo vzťahu k dostupnosti železničnej siete. Horizonty dopravy 11(2): 25–27.

  • HORŇÁK M. (2004): Rozmiestnenie obyvateľstva vzhľadom k železničnej sieti SR ako jeden z argumentov pre podporu rozvoja osobnej železničnej dopravy. Acta Geographica Universitatis Comenianae 45(1): 27–37.

  • HORŇÁK M. (2008): Význam dopravnej polohy v procese koncentrácie obyvateľstva v Slovenskej republike. In: Kvizda M. et al. [eds.]: Konkurencieschopnost a konkurence v železniční dopravě – ekonomické a regionální aspekty regulace konkurenčního prostředí (pp. 113–154). Brno Masarykova univerzita.

  • HORVATH Ľ. (2012): Stane sa z projektu TEN-T realita? Dopravoprojekt [online] [cit. 12-12-2015]. Available at: http://www.dopravoprojekt.sk/sk/presscentrum/tlacove-spravy-a-vyhlasenia/219-stane-sa-z-projektu-ten-t-realita

  • IRA V. (2003): The changing intra-urban structure of the Bratislava city its perception. Geografický časopis 55(2): 91–108.

  • IVAN I. TESLA J. (2015): Road intersection accidents: localization of black spots in Ostrava. Geografický časopis 67(4): 323–340.

  • JIANG B. CLARAMUNT C. BATTY M. (1999): Geometric accessibility geographic information: extending desktop GIS to space syntax. Computers Environment Urban Systems 23(1): 127–146.

  • KOREC P. (2013): Ekonomická báza Bratislavy jej vývoj a perspektívy In: Buček J. Korec P.: Moderná humánna geografia mesta Bratislava: priestorové štruktúry siete a procesy (pp. 119–147). Bratislava Univerzita Komenského.

  • KOTAVAARA O. ANTIKAINEN H. RUSANEN J. (2011): Population change accessibility by road rail networks: GIS statistical approach to Finland 1970–2007. Journal of Transport Geography 19(4): 926–935.

  • KRAFT S. BLAŽEK M. (2012): Intraurbánní dostupnost zastávek městské hromadné dopravy a její hodnocení pomocí nástrojů GIS. In: Bartołomiejczyk M. et al. [eds.]: Vybrané aspekty provozování veřejné dopravy ve střední a východní Evropě – Příklady z České republiky Polska a Slovenska (pp. 47–60). Katowice Polskie Towarzystwo Geograficzne Oddzial Katowicki Sosnowiec.

  • KRIŽAN F. (2009): Dostupnosť vybraných zariadení služieb na území mesta Bratislava aplikáciou miery založenej na príležitostiach. Acta Geographica Universitatis Comenianae 53(2): 149–167.

  • KRIŽAN F. BILKOVÁ K. KITA P. KUNC J. BARLÍK P. (2015): Nákupné centrá v Bratislave a atribúty ovplyvňujúce preferencie spotrebiteľov. Geografický časopis 67(4): 341–357.

  • KRIŽAN F. GURŇÁK D. (2008): Vybrané kartografické a grafické metódy znázorňovania dostupnosti. Acta Geographica Universitatis Comenianae 51(1): 71–78.

  • KRIŽAN F. TOLMÁČI L. (2008a): Intraurbárna dostupnosť železničných staníc na území mesta Bratislava. Železničná doprava a logistika 4(3): 22–28.

  • KRIŽAN F. TOLMÁČI L. (2008b): Meranie priestorovej dostupnosti pôšt na území mesta Bratislava pomocou percepčných mier dostupnosti. Pošta Telekomunikácie a Elektronický obchod 3(2): 33–42.

  • KUSENDOVÁ D. (2002): Aplikácia vzdialenostných operátorov GIS v demografických analýzach. Sbor. ref. medzinárodního symposia GIS Ostrava 2002 [online] [cit. 04-02-2016]. Available at: http://gis.vsb.cz/GIS_Ostrava/GIS_Ova_2002/Sbornik/Referaty/kusendovar.htm

  • KUSENDOVÁ D. SZABOVÁ M. (1998): Vzdialenostné a sieťové analýzy-analytické nástroje GIS. Kartografické listy 6(1): 101–110.

  • KUSENDOVÁ D. ŠTEPITOVÁ D. (2001): Použitie nástrojov GIS v obchodno-služobnej aplikácii – bankomatové prevádzky v centre Bratislavy. Sbor.ref. medzinárodního symposia GIS Ostrava 2001 [online] [cit. 04-04-2016]. Available at: http://gis.vsb.cz/GIS_Ostrava/GIS_Ova_2001/Sbornik/Referaty/kusendova.htm

  • KWAN M. (1998): Space-time integral measures of individual accessibility: a comparative analysis using a point-based framework. Geographical Analysis 30(3): 191–216.

  • LANE B. (2008): Significant characteristics of the urban rail renaissance in the United States: A discriminant analysis. Transportation Research Part A: Policy Practice 42(2): 279–295.

  • MAPZEN (2015): Metro extracts – Vienna Bratislava [online] [cit. 12-12-2015]. Available at: https://mapzen.com/data/metro-extracts

  • MARADA M. KVĚTOŇ V. (2010): Diferenciace nabídky dopravních příležitostí v českých obcích a sociogeografických mikroregionech. Geografie–Sborník ČGS 115(1): 21–43.

  • MICHNIAK D. (2003): Dostupnosť okresných miest na Slovensku. Geografický časopis 55(1): 21–39.

  • MICHNIAK D. (2006): Accessibility of the railway network in Slovakia. Europa XXI 15(1): 51–61.

  • MICHNIAK D. (2014): Vybrané prístupy k hodnoteniu dopravnej dostupnosti vo vzťahu k rozvoju cestovného ruchu. Geografický časopis 66(1): 21–38.

  • MORRIS M. DUMBLE L. WIGAN R. (1979): Accessibility indicators for transport planning. Transportation Research 13(1): 91–109.

  • OpenStreetMap (2015): maps [online] [cit. 12-12-2015]. Available at: www.openstreetmap.org

  • PETERS D. (2009): The renaissance of inner-city rail station areas: a key element in contemporary urban restructuring dynamics. Critical Planning 10(2): 163–185.

  • PETERS D. (2010): Digging through the heart of reunified Berlin: Unbundling the decision-making process for the tiergarten-tunnel mega-project. The European Journal of Transport Infrastructure Research 10(1): 89–102.

  • PODMANICKÁ Z. ŠKÁPIK P. KRČMÉRYOVÁ E. JUHAŠČÍKOVÁ I. ŠTUKOVSKÁ Z. RADOVÁ V. KOTLÁR J. SMUTNÁ K. (2014): Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky 2011. Bratislava ŠÚSR.

  • PŠENKA T. (2009): Faktory vplývajúce na vývoj železničnej siete Slovenska. Acta Geographica Universitatis Comenianae 53(2): 47–60.

  • SEIDENGLANZ D. KVIZDA M. NIGRIN T. TOMEŠ Z. DUJKA J. (2016): Czechoslovak light rail – Legacy of socialist urbanism or opportunity for the future? Journal of Transport Geography 54: 414–429.

  • SLAVÍK V. KLUBUČNÍK M. KOHÚTOVÁ K. (2011): Vývoj rezidenčnej suburbanizácie v regióne Bratislava v rokoch 1990–2009. Forum Statisticum Slovacum 7(6): 169–175.

  • ŠVEDA M. (2011): Suburbanizácia v zázemí Bratisalvy z hľadisak analýzy zmien krajinnej pokrývky. Geografický časopis 63(2): 155–173.

  • WHITEHAND J. (1967): Fringe belts: neglected aspects of urban geography. Transactions Institute of British Geographers 41(1): 223–233.

  • WILLIGERS J. HAN F. VAN WEE B. (2007): Accessibility indicators for location choices of offices: an application to the intraregional distributive effects of high-speed rail in the Netherlands. Environment Planning 39(4): 2086–2098.

  • ZHANG M. SHEN Q. SUSSMAN J. (1998): Job Accessibility in the San Juan Metropolitan Region: Implications for Rail Transit Benefit Analysis. Transportation Research Record: Journal of the Transportation Research Board 1618(1): 22–45.

  • ŽSR Terminály integrovanej osobnej prepravy v Bratislave úsek Devínska Nová Ves–Bratislava-Hlavná stanica–Podunajské Biskupice (2016). Database of Railways of the Slovak Republic[online] [cit. 03-05-2016]. Available at: http://www.zsr.sk/slovensky/projekty-eu/tiop-v-ba-dnv-pb.html?page_id=3142

Search
Journal information
Impact Factor

IMPACT FACTOR 2018: 1.870
5-year IMPACT FACTOR: 1.858

CiteScore 2018: 2.07

SCImago Journal Rank (SJR) 2018: 0.445
Source Normalized Impact per Paper (SNIP) 2018: 0.877

Cited By
Metrics
All Time Past Year Past 30 Days
Abstract Views 0 0 0
Full Text Views 316 111 4
PDF Downloads 127 71 2